Jak proběhla pražská sláva k novému CD "Ve smíru" českého synthpopového kultu?
10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1 – OCEÁN! Najväčšia legenda československej synthpop/new romantic scény, sa po reunione z roku 2011 úspešne dopracovala aj k návratovej doske. Od poslednej "2½" ubehlo rovných 24 rokov, čerstvá novinka "Ve smíru" je teda na svete, jeho tvorcovia si pripravili krst hneď v troch mestách a prvého z nich, naplánovaného na stredu 15.6.2016, sme sa zúčastnili aj my.
Miestom činu je dnes centrum Prahy a príjemne vyzerajúci klub Roxy. Podľa rozpisu to vyzeralo na 125minútový setlist so začiatkom o 21:00, ľudia sa však do hlavnej sály zbiehali akosi pomaly a zrejme preto nastal posun o 20 minút. Ako prvý prichádza na stejdž klávesák Petr Kučera, ktorý začína hrať "Intro", postupne sa objavujú jeho dvaja mužskí kolegovia, následne v krátkom tichu i speváčka Jitka Charvátová a kapela to odpaľuje so skladbou "Půlměsíc". Z vizuálneho hľadiska hneď zaujme Jitkin biely outfit – dvojdielne šaty a na hlave obrovská koruna sťa lupeň kvetu.
Zvuk je výborný, svetlá sa menia v rytme hudby, publikum sa postupne zväčšuje a všetko sa zdá byť OK. Oceán k tomu postavil setlist na istotu a rýchlo pokračuje s "Dávná zem"; v úvodnom bloku zazneli ešte také starinky ako "Létám" či "Osud".
Netrvalo dlho a už po šiestich skladbách nastal čas krstu. Kapela si pritom na pódium prizvala slušnú kopu ľudí, od manažéra cez vydavateľa až po zakladateľa fanklubu. Krstným otcom sa stal jeden z fanúšikov – ten, čo chytil tričko hodené do publika – a za podpory všetkých zúčastnených pokrstil CD pravou morskou vodou.
Po týchto okamihoch nemohlo nasledovať nič iné, než aktuálny singel "Bludný Holanďan". Oceán naďalej strieda novinky so starými peckami. Na jednej strane podmanivé a pod kožu sa vkrádajúce "Dante", "Doufám že" či "Odlesk tvůj", na druhej nesmrteľné pecky ako "Prázdná ulice", "Narcis", "Jeden den", "Noc je jako…", ale aj pre niekoho možno prekvapivé "Braň se touhám" a "Sen o měděných jablkách". V prídavkoch si svoje miesto našli "Padají koně", "Ráchel", "Aha", "Čas", ba dokonca stará verzia piesne "Vždyť stačí", viac známej zo sólotvorby Dušana Vozáryho.
Jitka si svojim vokálnym prejavom, charizmou i nenútenou gestikuláciou omotala fanúšikov okolo prsta, neraz ich necháva spievať celé vety. Kapela urobila dobre, že po smrti Petra Muka spojila sily práve s touto dámou. Doprovodnými spevmi ju v niektorých refrénoch dopĺňa veselý Petr Kučera, ako jediný stojaci za syntezátormi. Zadným radám zas velí Jan Vozáry, ktorý sa však nebojí zájsť občas dopredu a v tichosti burcovať inak veľmi dobre naladené publikum.
Trochu mrzí odchod jeho brata Dušana, najmä keď nová posila, dlhoročný textár Petr Hons sa s gitarou tvári dosť nezainteresovane, priam až znudene a vôbec… Oceán býval viac orientovaný na súzvuk dvoch syntezátorov. Sme však v prítomnosti a ja v súvislosti porovnania zvuku nového CD štúdiovo vs. naživo konštatujem, že ak takto znie Oceán v roku 2016, môžeme byť spokojní.
Kvarteto do nás napokon nasypalo úctyhodných 21 (resp. 22, keďže "Bludný Holanďan" odznel na úplný záver druhýkrát) songov v trvaní 115 minút. Kratšie, než bolo avizované, ale to samozrejme nikomu nevadilo. Väčšina prítomných si kúpeľ v Oceáne do sýtosti užila, z plných pľúc si zaspievala a hoci sála klubu zďaleka nebola naplnená, intenzitu ovácií to nijak nezmenšilo. Na tvárach dnešných protagonistov bolo vidieť radosť i dojatie, niet divu, že sa po koncerte pristavili na vopred dohodnuté miesto (stánok s merchandise), aby sa s fanúšikmi mohli odfotiť a podpísať na nosiče či plagáty.
Přidat komentář