Report z XIII. století, Aeon Sable a La Scaltra - slovensky a černobíle

A ještě jedno ohlédnutí za sobotní gotickou merendou. Blok materiálu (nejen) o Třináctce uzavřeme poněkud netradičně. Reportem ve slovenčině od Faja, doplněným černobílými fotografiemi od Sudlice.


Po minuloročnom úspešnom koncertnom predstavení XIII. století v kultúrnom stánku Palác Akropolis, sa naša domovská svätyňa Sanctuary rozhodla zorganizovať onú gothic rockovú legendu znova - takmer presne po roku. Tentokrát vsadila na iné miesto konania; tým sa stal klub MeetFactory na Smíchově, ktorý je väčší, vzdialenejší od centra, no najmä sa tam koncerty nemusia končiť o 22:00… a to bol zrejme hlavný dôvod zmeny.

V ten sobotný večer sa preto celá akcia mohla začať až od 20:10. A aj sa tak stalo. Po príchode na miesto činu stíham väčšinu z približne 45minútového setlistu úvodnej kapely La Scaltra. Trio z nemeckého Essenu tvoria dve dámy (jedna za syntezátorom, druhá má na starosti basu + spoločne sa delia o vokály) a gitarista. Hudobne sa jednalo o spojenie gothic rocku s elektronikou a hoci tvorba, ani prevedenie zrejme dieru do sveta nespôsobia, ako otvárací akt to naživo vyznelo dôstojne a hlúčik prítomného publika sa ku koncu pomaly začal preberať.

 



Ako druhí sa na stejdž dostavili opäť Nemci, Aeon Sable, mimochodom spätí s predošlou kapelou (pochádzajú z rovnakého mesta a majú spoločného gitaristu). V tomto prípade už išlo o výrazne tvrdšiu záležitosť, dokonca s dvoma gitarami, ale zas len s elektronickými bicími, pustenými zo samplov. Kvarteto pánov začalo s mimoriadne pomalým úvodom, ktorý siahal až niekam k doom metalu. Po chvíli zrychlílo do očakavanejšieho gothic rocku a v tematických vodách sa už držalo po väčšinu vystúpenia.

Pár metalových odbočiek sa síce konalo, tie však boli pekne plynulé. Pozornosť davu najviac upútal spevák Nino Sable, ktorý celé predstavenie dosť prežíval, no najmä ponúkol rozmanitú škálu vokálov, keď prechádzal od hlbokého, flegmatického Eldritcha až k extrémnym harshom, sťaby vypožičaných od metalových bratrancov Tiamat, alebo Moonspell. Zo setlistu spomeňme napr. skladby "Visions", "White Snow", alebo "Illusion" a fakt, že Aeon Sable, hoci neboli headliner, sa ku koncu nebáli vrátiť aj s dosť dlhým prídavkom. Niet sa čo diviť, keďže odozva bola fajn a ľudia sa postupne odviazali, pozdvihli ruky nad hlavu, zatlieskali, ba trochu i zatancovali.

 



Ako to už ale býva zvykom, väčšina platiacich prišla v prvom rade na XIII. století. Jihlavská veličina tento rok vydala špeciálny 10 CD-box s kompletnou štúdiovou diskografiou, (ktorý bol na koncerte už k zakúpeniu), v setliste sa tak očakával plnohodnotný prierez celou tvorbou.

Petr Štěpán a spol. to odpálili, stejne ako pred rokom, s piesňou "Kabarette Voltaire". Publikum bolo od úvodu veľmi pekne naštartované a mimoriadne hlučné - kapela to ocenila a postupne sypala jednu pecku za druhou. V útrobách klubu sa striedali pomalšie veci s rýchlejšími, samozrejmosťou bola hledaná-milovaná "Elizabeth", hymnický opus "Fatherland", kde ľahko zapamätateľný refrén odrieka snáď celá sála, nechýba ani príťažlivá múza "Justina", ale napr. aj pocta rodnému mestu XIII. století - "Iglau".

Z poslednej, stále aktuálnej dosky "Intacto" zazneli postupne "Phobia Nocturna", "Hodina stínů" a "Nebe pod Berlínem". Z trackov, ktoré minulý rok chýbali, mi radosť urobil najmä "Transylvanian Werewolf", ale vrátil sa aj "Upír s houslemi" - jedna z tých skladieb, pri ktorých Petr odložil gitaru, prenechal hlavné inštrumentálne slovo sympatickej klávesáčke Kateřine a sám sa chopil len mikrofónu. V jednom momente jej však vypomohol a kým ona hrala akordy, šikovne si na jej klávesoch strihol sólo.

 


Petrove vokály sú viac-menej v poriadku, razanciu a melódiu v hlase má tento umelec aj po päťdesiatke. Neraz však necháva spievať aj fanúšikov, vhodných pasáži je viacero a keď aj nie, tí najvernejší jeho texty dostatočne poznajú a ich hlasy je veru aj počuť. Nesmieme opomenúť ani dlhé, podmanivé gitarové sóla, ktorými sa prezentoval najmä vo finálnych častiach niektorých skladieb, pričom mne najviac ulahodil v "Karneval"-e. Presuňme sa do rytmickej sekcie: Pavel za bicími, to je nestarnúca mašina a záruka istoty. Služobne najmladší člen kapely, basák Henry, hrá síce len doprovod, ale ani jeho hre nemám čo vytknúť.

K imidžu kapely dnes hlásim len toľko, že nikto zo štvorice tentokrát čiernu farbu nezradil a navyše sme poctení, že sám Petr Štěpán odohral druhú časť koncertu v tričku Gothic Rock / vzadu s logom Sanctuary.

 



Po dvanástich skladbách sa kapela na malý moment odoberá do zákulisia, aby vzápätí spustila ešte dva prídavky, pričom celý set zakončila tak ako pred rokom - s pomalou, mierne hypnotickou a pre fanúšikov "Třináctky" kultovou baladou "Růže a kříž". Veru tak, po minuloročnom sklamaní z krátkeho setu nám to Štěpánovci dnes vynahradili a nasekali do nás až štrnásť kúskov v trvaní takmer 90 minút.

Sečteno a podtrženo: koncert výborný, nálada príjemná, atmosféra strhujúca a hudobné výkony kvalitné. Potešil aj zvuk, svetlá najmä pri Aeon Sable (tie zelené lasere zo zvláštnych svetiel v tvare rubikovej kocky mi evokovali taký Pink Floyd v malom), len tých ľudí bolo akosi málo… a rovno si priznajme, že menej než minulý rok. Približne 330-350 platiacich považujem za sklamanie a hoci som si večer užil spolu s ostatnými prítomnými, dúfam, že sa nabudúce (snáď opäť o rok) vrátime naspäť do Akropolis.

Další černobílé fotky hledejte v naší doplněné galerii!

mohlo by vás také zajímat

Přidat komentář

(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.