maryO z The Last Days Of Jesus: Ešte sme chceli urobiť jeden album

Ještě před úplně posledním vystoupením slovenských klasiků The Last Days Of Jesus se nám podařilo nalákat jejich zpěváka maryA do rozhlasového studia, aby pro náš pořad Dark Wave vznikl exkluzivní rozlučkový rozhovor. Jeho neumělý přepis vám teď nabízíme na stránkách Sanctuary.cz.

 

V SOBOTU ZAHRAJÍ THE LAST DAYS OF JESUS V PRAŽSKÉM KLUBU UNDERDOGS' SVŮJ POSLEDNÍ KONCERT. JAK SE NA NĚJ TĚŠÍŠ?

Cítim sa zvláštne. Po tých rokoch sme si povedali, že už to nejako zabalíme, ale teším sa veľmi inak. Už mi písali rôzni kámoši z rôznych kútov sveta, že sa prídu podívať, tak sa teším, že sa ten pražský klub bude mihať inými tvárami.

TŘICET LET JSI PRACOVAL NA JEDNÉ VĚCI A NAJEDNOU SE V NEDĚLI VZBUDÍŠ A BUDE PO VŠEM. CÍTÍŠ TO JAKO ÚLEVU, NEBO TĚ SPÍŠ PŘEPADÁ NOSTALGIE?

Momentálne, posledné mesiace, zažívam skoro takú nostalgiu. Ale pred tým vlastne, čo tomu celému vlastne predchádzalo, bolo, že už som to tak trošku ťahal ako takú gulu na nohe. Ale musel som si to nejako vydiskutovať s chalanmi, nebol som v kapele sám. Niektorí členovia tam boli vlastne so mnou od začiatku, niektorí sú novšie, ale tiež prispeli k tomu, aby kapela fungovala. Doktor, ten sa venoval vlastne všetkým sociálnym médiám a tak ďalej, čo je podľa mňa dnes dosť dôležité, Bajo - bubeník, ten tiež vybavoval ako kopec vecí, autom nás vodil kade tade, navyše nás zásoboval pivom zo svojho vlastného pivovaru.

 

 

A BYLA SHODA? JAKOŽE VŠICHNI JSTE TO CÍTILI STEJNĚ?

Niektorí boli viac prekvapení, niektorí menej. Každý má svoju prácu, rodinu a Bajo býva vlastne ťaž ďaleko od Bratislavy. Ja už vlastne piaty rok som v Prahe, takže víkendy potom majú trošku inú hodnotu. Priznám sa ti, že v skúšobni som v poslednom čase raz za uhorský rok.

KDYŽ SE VRÁTÍŠ K TĚM TŘEM ODEHRANÝM ROZLUČKOVÝM KONCERTŮM, BYLY OPRAVDU JINAČÍ NEŽ TY PŘEDCHOZÍ?

Určite áno. Napríklad koncert v Bratislave bol iný v tom, že som sa tam cítil ako na nejakej stretávačke zo strednej školy. Niektorých ľudí som fakt videl prvýkrát po 20 rokoch. Bolo to fakt emotívne na pódiu aj v backstagei. My si povedali, že ten koncert doma chceme skutočne odohrať tak, aby sme neodchádzali s hanbou. Čo myslím, že sa nám nejako podarilo, aspoň podľa feedbackov.

NEZŮSTAL VÁM V ŠUPLÍKU NĚJAKÝ ROZPRACOVANÝ MATERIÁL?

Zostal, ale niektoré z tých singlov sme vlastne vypustili medzičasom. Máme ešte rozdelených z pár songov, čo nie je vylúčené, že niekedy vyjde, ale už ich určite nebudeme hrať niekedy naživo.

POSLEDNÍ DESKA „THE LAST CIRCUS“, POSLEDNÍ SINGL MY WORD IS ALWAYS BLACK. MNĚ TO PŘIJDE, JAKO KDYBY SI POSLUCHAČE UŽ PŘIPRAVOVAL NA TEN KONEC...

Už sme práve o tom vtedy uvažovali, už sa to párkrát v debatách v našej kapele premlelo. Rozmýšľali sme, čo ešte ďalej. Ešte sme chceli urobiť jeden album, ktorý sa mal volať „End of Jokes“. K tomu však už nedošlo. Ja sa priznám, že aj sám mám trošku problém posledné roky písať texty. Normálne som zamrzol. Tá situácia, či už politická, alebo medziľudská okolo nás, sa v podstate nemení, tak mám pocit, že stále spievam o tom istom.

 

The Last Days Of Jesus - 1-2-3 War

TEĎ SE VRÁTÍME TROCHU VÍCE DO HISTORIE KAPELY. CO SE STALO, ŽE PO ROCE 2007 SE Z TÉ, PRAVIDELNĚ FUNGUJÍCÍ KAPELY STALA UŽ JENOM TAKOVÁ NÁRAZOVÁ ZÁLEŽITOST?

My medzitým ešte vydali album "Teraz na východe". V tom čase sme hrávali v Rusku, v Poľsku a tak ďalej. Takže to bol taký tribute alebo hold kapelám 80. rokov z bývalého východného bloku, ktoré sa v tom čase nebáli postaviť režimu a hrali sa ten svojím či už punk, new wave a podobne. No a potom máš pravdu, že potom sme mali nejaký ten čas pauzu, ale čo bolo za tým, už nedokážem úplne detegovať. Musel by som si v hlave zaloviť, že či sa chalanom narodili deti a začalo reprodukčné obdobie rodinného života, alebo neviem. Ja už mám staršiu dcéru, tá už chodí po našich koncertoch, ale chalani majú ešte malé detí, ale neviem, že či to bolo tím. Možno to bola znáška všetkých vecí, že človek, keď sa tomu nevenuje naplno na 100%, že to nie je jeho full time job, tak naraz zistíš, že potrebuješ jednoducho nejaký čas tráviť s rodinou, s tými blízkymi, popritom ešte ti nakladajú v práci , Kde musíš byť až do večera a tak ďalej. Takže možno je to taká kombinácia všetkého.

NICMÉNĚ, MÁME POCIT, ŽE JSTE BYLI NA PŘELOMU TISÍCILETÍ V TAKOVÉM LAUFU, ŽE BYCHOM SI MYSLELI, ŽE SE HRANÍ V KAPELE MOHLO PRO VÁS STÁT FULL TIME JOBEM. HODNĚ JSTE KONCERTOVALI, HODNĚ JSTE VYDÁVALI. JEZDILI PO CELÉM SVĚTĚ. POKUD NĚKDO V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE NA TÉHLE SCÉNĚ MĚL NAŠLÁPNUTO, TAK JSTE TO BYLI VY A XIII. STOLETÍ. NEMĚLI JSTE V TU DOBU CUKÁNÍ PRAŠTIT S BĚŽNÝM ZAMĚSTNÁNÍM A VĚNOVAT SE KAPELE NAPLNO?

Samozrejme, že sme koketovali s takýmito myšlienkami, ale keď sme si to rozrobili na drobné, tak sme vždy zistili, že to je absolútne nereálne. Najbližšie tomu sme boli v čase, keď sme začínali. Keď sme si ešte povedali, že okej, že začalo sa nám dariť, podpísali sme zmluvu s nemeckým vydavateľom a teraz sme si povedal "a teraz dobijeme svet". K tomu nedošlo, tak sme si povedali, že okej, tak radšej poďme si nájsť normálnu prácu.

JAK SE VLASTNĚ PODAŘÍ SLOVENSKÝ KAPELE SEHNAT SI SMLOUVU U NĚMECKÉHO VYDAVATELSTVÍ?

Tak to bola taká úplná náhoda. Vlastne jeden náš kamarát organizoval Stigma festival v Bratislave. Pozvať vtedy nemecké kapely Marquee Moon a Forthcoming Fire, s ktorými sme vystúpili. Ešte v ten večer nám hovorili, že či s nimi nechceme doraziť zvyšok turné. My na to, máme nejaké povinnosti v práci. Ja som bol vtedy na civilke, na náhradnej vojenskej službe, ako sa to vtedy volalo. Nejako sme si to nakoniec zariadili a pridali sa k nim niekde v Drážďanoch, a odohrali posledné tri koncerty turné. A vtedy nám kapely dali kontakt na chlapíka z nemeckého vydavateľstva Alice In... Pošlite mu demo, že mu sa to určite bude líčiť, hovorili. Takže som mu poslal kazetu s našimi pesničkami. Ja som bol na pošte každý deň. Vydávali sme fanzín Stigma, tak si chodil na poštu pre všelijaké demače a balíky a všetky možné časopisy. Takže to bola taká intenzívna práca s poštou.

 

 

A TO BYLO PRVNÍ DEMO, KTERÉ JSTE POSLALI TAKHLE DO NĚMECKA A ZAFUNGOVALO TO?

Jo.

NEZKOUŠELI JSTE TŘEBA JEŠTĚ NĚKOHO DALŠÍHO?

Nie, už nie potom. Lebo sme sa bavili aj s tými nemeckými kapelami, oni nám povedali, že Alice in... je super vydavateľstvo a že teraz práve oni idú po takýchto gothic rockových kapelách, tých klasických. Tak sme to vyskúšali tam, oni povedali, že áno. A vlastne tím, že sme mali už dosť materiálu po dvoch demáčoch, tak dali sme tam nejaké nové veci a nejaké staršie sme znova nahrali a vlastne to vyšlo na tom prvom CDčku.

NAHRÁVALI JSTE NORMÁLNĚ VE STUDIU, NEBO TO ZÁZNAM HRANÍ ZE ZKUŠEBNY?

My sme od prvých demáčov nahrávali normálne v štúdiu. Tak vtedy ešte neboli také vymoženosti, ako sú teraz, že si na nejaký počítač nahrávaš a ešte všetko môžeš opraviť. Nahrávali sme na pásy. Takže bolo to trošku náročnejšie.

STIGMA, ALE TO NEBYL POUZE FESTIVAL, ŽE?

Presne tak. Myslím, že prvý bol gotický fanzin Stigma. Ten vychádzal vlastne od roku 94 alebo 93. 94 tuším bolo prvé číslo. Potom sme ho vydali ako regulárny, normálne oficiálny magazín hudobný. V plnej farbe. Ale vyšli len dve výdavky a potom nám už nezostali peniaze, takže tak. Ale čo bolo super vlastne s tou Stigmou je fakt, že sme sa tam dali dokopy fajn partia. Zásadnou postavou bol Palo Pilarik alias DJ Stigmata. Ten to vlastne celé rozbehal. S ním sme robili aj hodinku so Stigmou napríklad v rádiu Ragtime. Potom existovala naša kapela, potom tento fanzín, takže to celé tak nejako zapadalo jedno do druhého. Vytvárali sme si nejakú komunitu tých ľudí, ktorí vlastne v nejakom čase poslúchali to rádio, potom prišli na náš koncert, potom vyšli na nejakú after party, v prípade na tú Batcave party, čo sme robili v Bratislave v tých časoch. A to nebolo len Batcave party v tom čase sa to ešte kryštalizovalo do rôznych Alternative Nights alebo Apocalyptic Late Night a neviem čo, ešte sa to všelijako volalo ale Batcave party z toho prežila jediná no.

 

Batcave - Subclub, Bratislava

BATCAVE PARTY BYL POJEM. PAMATUJEME SI, ŽE PROSTĚ BYLO OBDOBÍ, KDY TADY V PRAZE CHCÍPL PES. MY JSME VÁM HROZNĚ ZÁVIDĚLI. VŽDYŤ VÁM V BRATISLAVĚ DOKÁZALO PŘIJÍT DO KLUBU VE STŘEDU 300 LIDÍ NA AFTER PARTY! JAK DLOUHO VLASTNĚ FUNGOVALY BATCAVE PARTIES?

Teraz by som sa klamal, lebo úplne si nepamätám, kedy začala prvá. To ešte robil DJ Holy M celý jeden rok. On potom šiel na vojnu, potom to zobral Palo so mnou, a potom sa k nám pridal DJ SexDwarf, čo bol náš dlhoročný manažér. To bol človek, keby nebolo jeho, tak už ta naša kapela skončila pred 15 rokmi. Pomohol nám vo veľkých veciach. V Bratislave v tom čase hrali Ausgang, All Gone Dead, Miguel And The Living Dead a ďalšie kapely. Všetky chodili naozaj hrávať s tým, že chcú hrať na Batcave party a prišli hrať len za letenky.

TO JE PROSTĚ TO, CO ŘÍKÁME. ŽE VE VAŠEM PŘÍPADĚ JE VLASTNĚ HROZNÁ ŠKODA VAŠÍ AKTIVITU OSEKAT JENOM NA TU KAPELU, I KDYŽ I TA SAMOTNÁ KAPELA BY VLASTNĚ STÁLA ZA TO, PROTOŽE MÁTE ZA SEBOU 30 LET VELMI ÚSPĚŠNÉHO FUNGOVÁNÍ. ALE I TATO ORGANIZAČNĚ-PROMOTÉRSKO-PUBLICISTICKÁ ČÁST BYLA DŮLEŽITÁ. BYLO BY ŠKODA NA NÍ ZAPOMENOUT. JÁ SI MYSLÍM, ŽE TO BYL JEDEN Z DŮVODŮ, PROČ TA SLOVENSKÁ SCÉNA, KONKRÉTNĚ TA BRATISLAVSKÁ, SVÉHO ČASU OPRAVDU VÁLCOVALA NATVRDO TU ČESKOU.

Sami viete, že to všetko musí nejako tak fungovať spolu, koordinovať a koexistovať. Vtedy dokážeš tých ľudí ovplyvniť, ako v oveľa širšej mierke, než keď robíš iba rozhlasový program alebo vedieš kapelu. Keď tie veci fungujú spolu, tak je to oveľa lepšie. Keď si ľudia pomáhajú, keď spolu kooperujú, tak je to super.

 

The Last Days Of Jesus 1995

ZPÁTKY K THE LAST DAYS OF JESUS. JEDNU DESKU JSTE VYDALI U MEZINÁRODNÍHO MOLOCHU MONITOR-EMI. JAK K TOMU DOŠLO A JAK ZPĚTNĚ HODNOTÍŠ TUTO SPOLUPRÁCI?

No vlastne ono to prišlo tesne potom, ako sme rozviazali tú zmluvu s Alice In... Jedno EPčko sme si následne vydali na vlastné náklady a zistili sme, že to ťaž nie je úplne cesta. No a vlastne vtedy nás oslovili z Monitoru-EMI. Bolo to akurát tiež dobe, že vtedy začal dosť frčať všelijaký taký Marilyn Manson, Rammstein a podobne, tak oni chceli, že aby sme prišli aj s nejakou exotickou kapelou, ktorý hrá podobným spôsobom. Mysleli si, že sa naša kapela a zaradí do tejto vlny. Ono to úplne nevyšlo. Ale spätne to bolo super, lebo napríklad sme si za oveľa nižšiu sumu mohli kúpiť naše CDčka napríklad v Tescu, ako sme ich dostávali od vydavateľa, takže sme si chodili vlastné CDčka kupovať do Tesca, aby sme potom mohli ich odovzdávať na koncertoch.

TŘI ROKY POTÉ, TO BYL ROK 2004, VÁS ZAZNAMENALO VELKÉ MNOŽSTVÍ FANOUŠKŮ DÍKY TOMU, ŽE JSTE SE OCITLI V TEHDY VELMI POPULÁRNÍM TELEVIZNÍM POŘADU LADÍ NELADÍ SPOLEČNĚ S KAPELOU SUNSHINE. JAKO DVĚ UKÁZKY KAPEL, KTERÉ MAJÍ VĚTŠÍ ODEZVU V ZAHRANIČÍ NEŽ DOMA. JAK ZPĚTNĚ HODNOTÍŠ TADY TU NÁVŠTĚVU A TEN KONCERT, KTERÝ JSTE TAM ODEHRÁLI? MY JSME ZA VÁS TRPĚLI, KDYŽ JSME SE NA TO DÍVALI, PROTOŽE JSME MĚLI POCIT, ŽE TY LIDI ABSOLUTNĚ NEPOCHOPILI, O CO VÁM VLASTNĚ JDE.

No, akože nepochopili, no. Bohužiaľ tam nebol žiadny človek, ktorý by tomu žánru rozumel, alebo sa okolo pohyboval. Medzi tými kapelami spoznali maximálne tak The Sisters of Mercy, prípadne Bauhaus a podobne, ale nepohybovali sa v tej hudobnej sfére v tom čase. A medzi tými vlastne v tom čase aktuálne kapely. Spätná väzba bola taká zvláštna a ešte dokonca sa stalo aj to, že na začiatku nám povedali, že môžeme rozprávať tak, ako nám zobák narástol, že môžeme čokoľvek povedať a potom oni to vystrihli a nakoniec povedali, že vlastne ono sa to medzitým zmenilo, takže nám tam aj povystrihovali kopec vecí, čo vlastne potom ani nedávalo zmysel z tých odpovedí.

MĚL POŘAD ASPOŇ NĚJAKÝ POZITIVNÍ DOPAD? ŽE VÁS TŘEBA OBJEVILI DIVÁCI, KTEŘÍ O VÁS DO TÉ DOBY NETUŠILI, ŽE EXISTUJETE?

Ja si myslím, že áno, a už dokonca aj tam priamo na mieste, kde sa to vlastne celé odohrávalo, tak už tam boli v publiku ľudia, ktorí hovorili, že vôbec nepochopili otázky tých redaktorov, to je prvá vec. A druhá vec, že hneď došli a vlastne nás začali vnímať a kontaktovali nás potom, skrátka si k nám našli cestu.

 

The Last Days Of Jesus - Ladí neladí 2004

KDYŽ BYS MĚL SHRNOUT FUNGOVÁNÍ THE LAST DAYS OF JESUS, JAK BYS JÍ CHARAKTERIZOVAL?

Ono sa dá veľmi pekne rozdeliť možno po tých dekádach. Že v tej prvej dekáde sme naberali skúsenosti. V tej druhej sme si užívali naozaj aj takú trošku slávy, že sme vlastne pretestovali od Moskvy až po San Francisco, od Tampere až po Neapol a vymetali každú druhú undergroundovú dieru. Čo nás bavilo vtedy a bolo to super obdobie. Poznali sme strašne veľa ľudí a tretia dekáda to si myslím, že čo sa týka partie 0 napríklad a ľudí, čo sme sa dali v tejto poslednej fáze dokopy bola by som povedal, že už aj s odstupom času, čo sme mali všetko za sebou tak bolo to naozaj intenzívne, čo sa týka kamarátstva. Myslím si, že sme sa stretli ako kámoši. A to napriek tomu, že sme mali na sebe možno oveľa menej časov, ako sme mali v tej dekáde predtým. Súčasná zostava, za celý ten čas fungovania kapely, máme k seba najbližšie.

JAKÉ VNÍMÁŠ, ŽE BYLY NEJZÁSADNĚJŠÍ OKAMŽIKY VE FUNGOVÁNÍ KAPELY? MŮŽE TO BÝT KONCERT, MŮŽE TO BÝT NĚKDE NĚJAKÝ MEJDAN, MŮŽE TO BÝT, NEVÍM, ŽE JSTE SE VYKOUPALI V NEAPOLI NĚKDE V KAŠNĚ. ZKRÁTKA OKAMŽIK, KTERÝ UŽ NIC NETRUMFNE.

To si ma teda akože prekvapil. To by som sa musel trošku loviť v pamäti. Možno to boli aj momenty, o ktorých by som sa nerád zmieňoval do médií. Ale samozrejme tých vtipných momentov na cestách je veľa. Hlavne keď cestuješ. V určitom čase že hovorili, že nie sme kapela, my sme už cestovná kancelária, ktorá, ak sa nejde aspoň tisíc kilometrov, tak ani nehráme. Za tých tisíc kilometrov sa v tom aute odohrá kadečo. My sme mali veľa vtipných momentov, ktoré boli spojené s pivom. Keď sme hrali niekde v Škótsku, tak organizátor z jedného mesta do druhého volal tomu druhému, že „be careful, beer devils are coming“. Mali sme manažéra, ktorý povedal, keď nám doniesli jedlo, nech to vymení za pivo.

 

The Last Days of Jesus - Live in "True LaLa" (Moscow, 2008)

CO TŘEBA TURNÉ PO RUSKU? KDYŽ JSME SE O TOM BAVILI, ŘÍKAL JSI, ŽE TO BYL NESKUTEČNÝ ZÁŽITEK. JENOM TOHO ČASU, CO JSTE MUSELI STRÁVIT VE VLAKU PŘI PŘEJEZDECH....

Niektoré koncerty sme odmietli. Keď nám povedali, že by mohli nám vybaviť ešte koncert v Irkutsku, čo bolo pri Bajkale, tak sme boli najprv natešení. Tam sme ešte neboli! Lenže potom sme zistili, že by išlo o niekoľkodňovú jazdu vlakom... Už sme boli vtedy zamestnaní a tak, ale inak to boli aj 11 hodinové prejazdy vlakom v open space vagónoch. To boli veľmi vtipné a komunitné zážitky. O 10. urobí čaj, potom tetka zhasne a ide sa spať.

MĚLI JSTE NA TAKOVÝCH DESTINACÍCH TŘEBA PROBLÉMY KVŮLI IMAGE? ŽE NAJEDNOU NĚKDE VYPADNE Z VLAKU PARTA LIDÍ V ČERNÉM S NALAKOVANÝMI NEHTY A PODOBNĚ...

Vieš čo? Paradoxne, vždy šiel s nami niekto z tých organizátorov, takže sme väčšinou tieto problémy nemali. Dokonca keď sme šli nejakým autobusom z Voroneže do Moskvy, tak nám dali aj batožinu do špeciálneho úložného priestoru, aby sme to nemali dohromady s inými. Aby sa náhodou nestalo, že niekde niekto po ceste nám niečo zoberie a boli sme pod drobnohladom šoféra a jeho nejakého zástupcu.

JE NĚJAKÁ DESTINACE, NA KTEROU VZPOMÍNÁŠ, JAKO NA NEJVĚTŠÍ DIVOČINU? BYLO TO TO RUSKO?

Celkovo si myslím, že vo východnom bloku je, alebo vždy sme mali, publikum tiež trošku energickejšie, odviazanejšie. Ale to sa nám stávalo napríklad aj v Taliansku, alebo vo Francúzsku. Amerika bola taká trošku, že bolo cítiť na tých ľuďoch, že majú všetko a že už všetko vlastne videli. Okrem toho tá moja angličtina na nich pôsobila ako taká tá broken English. Každé druhé slovo hľadali, že čo som vlastne povedal. Ale keď si tak spomínam, tak aj Španielsko bolo super. V Madride sme hrali s All Gone Dead a.... Kidam z Barcelony a to bol super koncert. Tam sme došli po obede a povedali nám, že vlastne odohráme zvukovku a že o tretej nad ráno ideme na pódium ako headlinery. Medzi tým sme sa dvakrát vyspali. Lebo oni, že ten klub otvárajú až o polnoci. Sú na to tam také zvyknutí. Ale tú zvukovku sme museli absolvovať po obede.

 

The Last Days Of Jesus - Army Of God

VY JSTE HRÁLI S HROMADOU VEKÝCH KAPEL. UŽ JSME MLUVILI O ALL GONE DEAD, ALE MŮŽEME ZMÍNIT I CINEMA STRANGE NEBO THE DAMNED. JE NĚJAKÁ KAPELA, SE KTEROU BY SIS RÁD ZAHRÁL, ALE NEPODAŘILO SE? Z TĚCH, SE KTERÝMI TO ŠLO SAMOZŘEJMĚ.

No z tých, s ktorými to šlo, sa nám podarilo hrať snáď so všetkými. Spomínam na New Model Army, The Damned alebo napríklad Visage, ktorým sme predskakovali v Bratislave. Takže sme Steve Strange ešte zažili a živého, teda skôr položivého. Teraz ma napádajú spoločné koncerty so Sex Gang Children alebo The Deep Eynde. Na všetky tieto vystúpenia mám pekné spomienky.

TEĎ TEDY V SOBOTU SKONČÍ DLOUHÁ HISTORIE THE LAST DAYS OF JESUS. TY JSI NÁM ALE ŘÍKAL, ŽE NEPLÁNUJEŠ Z HUDEBNÍ BRANŽE ÚPLNĚ VYPADNOUT. JE NĚCO, CO BYS MOHL PROZRADIT UŽ TEĎ, CO TŘEBA CHYSTÁŠ? NEBO JE TO ZATÍM JENOM VE STÁDIU ÚVAH A NIC KONKRÉTNÍHO ZATÍM NENÍ NA STOLE?

Je to vyslovene iba v štádiu úvah a určite nie som z kapely jediný. Mám pocit, že bubeník či basák s gitaristom vlastne majú už nejakú kapelu, s ktorou sú aktívni a myslím si, keď si oddýchneme všetci, tak nejako si to v hlave porovnáme, tak si myslím, že každý z nás sa nejakým spôsobom k hudbe vráti.

TAK MY TÍMTO DĚKUJEME MARYO ZA TŘI DEKÁDY PARÁDNÍ MUZIKY, KTEROU JSTE NÁS S KAPELOU OBLAŽOVALI, A PŘEJEME TI AŤ SE SOBOTNÍ KONCERT VYDAŘÍ, AŤ Z NĚHO MÁTE VY I POSLUCHAČI DOBRÝ POCIT A VŠE NEJLEPŠÍ DO VAŠICH PLÁNŮ DO BUDOUCNA. AŤ UŽ SE POHNETE JAKÝMKOLIV SMĚREM.

Ja ďakujem vám za ten support, ktorý ste nám dávali počas všetkých tých rokov dozadu. A ďakujem aj všetkým našim poslucháčom a fanúšikom.

 

 

mohlo by vás také zajímat

Přidat komentář

Zadej správnou odpověď.