Je v dnešnej dobe stále možné skombinovať viacero žánrov a pritom znieť originálne? Odpoveď na túto otázku nám dal pražský koncert experimentálneho dua Author & Punisher.
Občas mám pocit, že vo svete hudby (či už temnej, tvrdšej, proste alternatívnej) ma už nemá čo prekvapiť. Je vcelku vzácne objaviť interpreta, ktorý sa svojou hudbou nielen vymyká štandardu, ale ponúkne aj originálnu produkciu. Obzvlášť na koncertoch. Tento deň ma však mal presvedčiť, že je to ešte stále možné.
Štvrtkový večer v pražskom klube Modrá Vopice ponúkol len dvoch interpretov, aj to sa prvý z nich postavil na „stejdž“ až od 20:30. Predskokan z amerického San Antonia, počúvajúci na meno Mvtant, si zaumienil rozohriať publikum pred očakávaným headlinerom, bola to však úloha dosť náročná. Jeho vystúpenie bolo viac DJ-ským setom, než plnohodnotným koncertom. Ale keď už Joseph Anger funguje na pódiu sám, väčšinu svojho programu strávil pred syntezátorom, často však šikovne odbehol vedľa k mikrofónu a v týchto momentoch sa venoval len vokálu. Žánrovo sa jeho tvorba točí vo vodách electro-industrialu s vplyvmi darkwave. Zvuk bol dostatočne mohutný, hmla po celý čas až príliš hustá, ale zdá sa mi, že väčšina prítomných tých 35 minút viac-menej len pretrpela.
Už keď si Tristan Shone (tak znie občianske meno autora projektu Author & Punisher) rozkladal svoje nástroje, tušil som, že o chvíľu nastane niečo nezvyčajné. A čakanie sa oplatilo.
Pódiová výbava amerického inžiniera pozostávala z niekoľkých syntezátorov a iných podivných prístrojov, ktoré budili rešpekt už svojim vzhľadom. Jeden pripomínal tiskárnu, ďalší zasa stojan s routermi. Korunu tomu nasadil „kráječ na salám ze socialistický sámošky“ (ďakujem Davidovi Blažejovi za trefný popis), ktorým jeho majiteľ sádzal jednotlivé údery elektronických bicí. Proste sa rozhodol svoju, inak pomerne členitú hudbu, nepúšťať len zo samplov, ale naozaj hrať naživo. A aby to nestačilo, namiesto mikrofónov spieval do akejsi predlžovačky.
Author & Punisher na aktuálnom turné necestuje sám, spoločnosť mu robí šikovný gitarista, ktorého meno som žiaľ nezachytil. Jeho prítomnosť však posunula hudbu do viacerých sfér a zaradiť ju do jedného žánru proste nestačí. Označenie „industrial drone/doom (čiastočne) metal“ je celkom trefné; zachytil som v nej aj fragmenty gothic rocku. A za predvedené gitarové sóla by sa nehanbili ani niektoré známejšie „hviezdy“.
Setlist sa opieral prevažne o čerstvo nové CD "Krüller", pričom už úvod v podobe klipovky "Drone Carrying Dread" ma totálne pohltil zasnenou atmosférou, nápadne pripomínajúcou Type O Negative. V týchto momentoch sa Tristan spoliehal na svoj čistý spev, ktorý do hudobnej zložky vkusne zapadol. V ďalších skladbách už postupne viac dominovali „harsh“ vokály a musím podotknúť, že za tieto by sa nehanbil ani strejda Al Jourgensen. Hlavne v druhej polovici programu nás odrovnalo niekoľko tvrdších skladieb, to všetko v pomalých a ešte pomalších tempách. Nebolo ich veľa, navyše gitarista sa zo scény porúčal ako prvý, aby nám po následných ováciach zo strany publika hlavný autor s radosťou odprezentoval poslednú skladbu sám. Že bola v rámci programu najviac electro-industriálne zameraná, je snáď samozrejmé. Koniec prišiel už po 60 minútach a návrat do reality bol po tomto výlete do sveta strojov náročný.
Sečteno a podtrženo: Author & Punisher predviedli lahodné koncertné divadlo s hudbou, ktorá je, zdá sa, určená len pre fajnšmekrov. Svedči o tom dosť nízka divácka účasť; len približne 50 platiacich.
Produkcia tejto „kapely“ ma zaujala už na nahrávkach, aby napokon naživo predčila očakávania. Takže áno, aj v dnešnej dobe je stále možné skombinovať viacero žánrov a pritom znieť originálne. V tomto prípade však s prispením výraznej pódiovej aparatúry. Mám radosť, že strojový zvuk bol (aj napriek kombinácii navrstvených syntezátorov s „doomovo“ ladenou gitarou) mohutný, razantný a pritom dostatočne čitateľný. Žiadne prehnané bahno v štýle Sunn O))). Modrá Vopice je predsa len viac hospoda než hudobný klub, ale z hľadiska techniky ma dnes nesklamala.
Za udělení akreditace děkujeme agentuře Obscure Promotion.
Foto: Tomáš Mičák
Přidat komentář